
Hydroizolácia spodnej stavby je vodotesná vrstva alebo konštrukcia, ktorá chráni suterén, základy a podlahu pred zemnou vlhkosťou, netlakovou vodou a tlakovou vodou. Vyhláška č. 532/2002 Z. z. v § 23 ods. 3 ukladá izolovať podzemnú stavebnú konštrukciu proti zemnej vlhkosti, podzemnej vode a v prípade potreby proti prenikaniu radónu. Typ izolácie sa volí podľa zaťaženia vodou, pretože pre zemnú vlhkosť treba iný systém než pre tlakovú vodu. Po zasypaní výkopu je konštrukcia zvonka ťažko dostupná, preto sa spodná stavba rieši pred zásypom. Referenčná úroveň radónu v pobytových priestoroch je v Slovenskej republike 300 Bq/m³ v priemere za rok.
Prednáška Fakulty architektúry ČVUT o izoláciách spodných stavieb rozlišuje tri druhy hydrogeologického namáhania: zemnú vlhkosť, gravitačnú vodu a tlakovú vodu. Gravitačná voda voľne steká a pôsobí tlakovo len dočasne, prakticky ako tlaková. Podľa prednášky je čistá zemná vlhkosť pri skutočných stavbách vzácna a veľmi často ide o tlakovú vodu. Autor odporúča byť pesimistom a dimenzovať izoláciu na najhorší možný variant. Príručka výrobcu k tomu dodáva, že voľba komponentov pre suterénne murivo závisí aj od využívania pivničných priestorov.
Na začiatku treba rozhodnúť aj o tom, či je prijateľné, aby do interiéru pronikla vlhkosť alebo voda, a v akej miere. Od tohto rozhodnutia závisí technické riešenie, a čím vyššie sú nároky na suchosť interiéru, tým je úloha náročnejšia. Do vstupných údajov patrí aj vztlak podzemnej vody, zateplenie pod terénom, agresivita vôd (síranová alebo uhličitanová), plyny ako radón a metán, bludné prúdy a vibrácie od okolitej dopravy. Vodu možno buď izolovať, alebo od stavby odviesť drenážou.
| Typ | Ako funguje | Na čo dať pozor |
|---|---|---|
| asfaltové pásy alebo asfaltové stierky (takzvaná čierna vaňa) | celoplošne natavené pásy podľa EN 13969 alebo hrubé povlaky z polymérmi modifikovaných asfaltov podľa EN 15814 tvoria vaňu okolo stavby | detaily a napojenia, ochranná vrstva pred zásypom |
| fóliové izolácie | voľne položené fólie tvoria vodotesný plášť | spoje fólie, prestupy potrubí a ochrana pred poškodením pri zásype |
| hydroizolačné stierky | minerálne alebo asfaltové stierkové hmoty, nanášané vo viacerých krokoch na očistený podklad | rozhoduje zaťaženie vodou, ktoré systém výrobcu povoľuje |
| bentonit (hnedá vaňa) | rohože, nátery, stierky alebo striekané izolácie | funguje len vtedy, keď sa bentonit nevyplavuje |
| vodonepriepustný betón (biela vaňa) | betón preberá nosnú aj tesniacu funkciu | nie je absolútne vodotesný, treba utesniť pracovné a dilatačné škáry a prestupy |
Príručka výrobcu hydroizolačných systémov k bielej vani uvádza, že sa má obmedziť výpočtová šírka trhlín v železobetóne na najviac 0,2 mm pri zemnej vlhkosti a netlakovej vode a najviac 0,1 mm pri tlakovej vode. Prednáška uvádza aj poistné prvky, ktoré izoláciu dopĺňajú: waterstopy, injektážne systémy, bobtnajúce pásky, špárové plechy a monitorovacie systémy. Uvedené typy sa dajú aj kombinovať. Podľa prednášky sa samostatná projektová dokumentácia vodotesných izolácií robí len pri zložitých objektoch, inak stačí opis v technickej správe, označenie detailov vo výkresoch a položky v rozpočte. Na výsledku sa podieľa investor, projektant, stavebná firma, izolačná firma a technický dozor, ktorý prebieha počas celej realizácie.
Ak je poškodené murivo kapilárne vzlínajúcou vlhkosťou, jednou z možností je dodatočná horizontálna clona. Do muriva sa vyvŕtajú otvory s osovou vzdialenosťou približne 10 až 12,5 cm, horizontálne do ložnej škáry alebo pod uhlom 45°, s hĺbkou o asi 5 cm menšou než hrúbka muriva. Cez injektážne hmoždinky sa potom vstrekne prostriedok, ktorý v priereze muriva vytvorí vodoodpudivú bariéru. Podľa hrúbky muriva a miery navlhnutia sa volí tlaková alebo beztlaková injektáž. Injektáž rieši len kapilárne vzlínanie, nie vodu presakujúcu cez stenu ani kondenzáciu zvnútra. Na zaizolované murivo sa potom podľa príručky výrobcu nanáša minerálny špric, sanačná omietka do hrúbky 3 cm v jednom kroku a napokon jemná štuková omietka do 3 mm.
Svetová zdravotnícka organizácia v smerniciach z roku 2009 uvádza, že najdôležitejším spôsobom, ako sa vyhnúť zdravotným problémom, je predchádzať trvalej vlhkosti a rastu mikroorganizmov na vnútorných povrchoch a v konštrukciách. Preto nestačí pleseň zakryť náterom, treba odstrániť príčinu vlhkosti.
Radón je prirodzený rádioaktívny plyn bez farby a zápachu, ktorý vzniká rozpadom uránu v zemskej kôre. Do budovy prenikne z podložia cez netesnosti a pukliny v základoch, ale aj zo stavebného materiálu a s vodou. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zodpovedá radón za odhadom 3 až 14 % všetkých prípadov rakoviny pľúc, riziko rastie približne o 16 % na každých 100 Bq/m³ a fajčiari majú pri rovnakej expozícii asi 25-krát vyššie riziko než nefajčiari. Organizácia odporúča národnú referenčnú úroveň 100 Bq/m³, pričom tam, kde to nie je dosiahnuteľné, pripúšťa 300 Bq/m³.
Úrad verejného zdravotníctva SR uvádza medzi preventívnymi opatreniami stanovenie radónového indexu pozemku, opatrenie proti prieniku radónu z podložia do budovy, odvetranie pôdneho radónu mimo budovy a zvýšenie tesnosti kontaktných konštrukcií s vytvorením podtlaku pod budovou. Radón sa dá zistiť len meraním, ktoré robia držitelia registrácie podľa zákona č. 87/2018 Z. z. Ochranu stavieb proti radónu z podložia upravuje slovenská norma STN 73 0601 z roku 2002. Podľa WHO môžu pasívne systémy znížiť radón vo vnútri o viac ako 50 %, merať sa má aspoň tri mesiace.
Dodatočné vylepšovanie nevhodne vykonanej izolácie alebo celkom nová izolácia sú podľa výrobcu hydroizolácií časovo aj finančne náročné, pretože po zasypaní výkopu je konštrukcia zvonka ťažko prístupná. Preto ju robte v týchto momentoch: